Prouza: Česko sa pohlo k periférii únie

„V predvolebnej kampani, ale ani predtým, sme v Česku nemali niekoho, kto by opakovane hovoril, že sa máme dobre, že je to z veľkej časti zásluha toho, že sme v Európskej únii a že naša ekonomika mimoriadne ťaží z vnútorného trhu EÚ. Nikto nepoužíva pozitívny európsky populizmus,“ povedal pre Pravdu bývalý český štátny tajomník pre európske záležitosti Tomáš Prouza. Reagoval tak na výsledky víkendového hlasovania do Poslaneckej snemovne. Voľby vyhralo so ziskom 29,64 percenta hlasov hnutie ANO Andreja Babiša.

Určite pôjde o zjednodušenie. Ale kam sa po voľbách posunulo Česko na úrovni EÚ. Smerom k niečomu, čo nazývame jadro únie, alebo k periférii. Či sa nič príliš nezmenilo?

Po voľbách sa Česko pohlo výrazne k periférii. Strany, ktoré aktívne alebo aspoň pasívne podporovali náš posun do jadra, teda TOP 09, Starostovia a nezávislí a tak tichšie aj ČSSD, dostali menej ako tretinu hlasov. Vidieť teda, že v Česku podpora proeurópskych tém chýba.

Prečo je to tak, kde je hlavný problém?

Chýba niekto, kto by pozitívne propagoval EÚ. Z historického hľadiska je to dedičstvo bývalého šéfa ODS a prezidenta Václava Klausa. Bol to výborný komunikátor, ktorý tvrdil, že EÚ je zlá. A okrem pár ľudí z topky sú postoje proeurópskych politikov skôr pasívne. Maximálne hovoria, že by sme asi mali ísť do jadra, lebo je to tak lepšie. Ale v predvolebnej kampani, ani predtým, sme tu nemali niekoho, kto by opakovane hovoril, že sa máme dobre a že je to z veľkej časti zásluhou toho, že sme v EÚ a že naša ekonomika mimoriadne ťaží z vnútorného trhu únie. Nikto nepoužíva pozitívny európsky populizmus.

Je možná cesta vytvorenia nového proeurópskeho politického subjektu?

Také úvahy sú. Je však potrebná širšia zhoda. Podnikateľské prostredie v Česku by sa malo výraznejšie vyjadrovať k európskym témam a povedať, že byť súčasťou únie aj pre nich výhodne. Český biznis je predsa zviazaný s eurom. Jediná situácia, keď českí podnikatelia ešte používajú korunu, je tá, keď vyplácajú mzdy. Ale nepôjdu do konfliktu o úniu.

Z akého dôvodu sa českí politici boja hovoriť pozitívne o únii? Majú pocit, že ľudia sú takí euroskeptickí, že by im upriamenie pozitívnej pozornosti na EÚ poškodilo?

Nemajú schopnosti pozrieť sa ďalej, ako sú výskumy verejnej mienky. Vidia tam, že tri štvrtiny ľudí sú proti eurozóne. No nekonajú tak, ako by mal politik konať. Viesť ľudí, vysvetľovať dôvody, prečo je EÚ lepšia. Všetci len tupo nasledujú prieskumy namiesto toho, aby našli odvahu sa odlíšiť.

Ak hovoríte, že Česko sa po voľbách priblížilo k periférii, mohla by to predsa len zmeniť nejaká vláda, ktorá bude po voľbách?

Bola by to vláda, ktorá by vznikla na pôdoryse súčasnej koalície. ČSSD a KDU-ČSL mali schopnosť pretláčať niektoré európske témy. Mohli by ANO aspoň trocha zdržiavať. Je to jediná šanca.

Čo by bola najhoršia alternatíva?

Akákoľvek koalícia s účasťou Slobody a priamej demokracie Tomia Okamuru by bolo veľké strategické nebezpečenstvo pre Česko. Výsledky volieb sú do značnej miery patom. Babiš by mohol Okamuru osloviť ako niekoho, kto mu poskytne aspoň tichú podporu. Je možné, že ANO nakoniec bude musieť vytvoriť menšinovú vládu a rokovať o podpore konkrétnych vecí.

Boli ste vo vládnej funkcii v koalícii s Babišom. Je skutočne euroskeptický alebo jeho výhrady proti EÚ tiež skôr vyplývajú z toho, čo mu vychádza z prieskumov verejnej mienky?

Babiš nebude pri EÚ robiť veci, ktoré mu berú body. Keď sa bude na úrovni Európskej rady bojovať proti migrácii a rokovať o posilnení vonkajších hraníc a o rýchlejšom vracaní utečencov, tak to bude Babiš hlasno podporovať. Ale vo chvíli, keď bude musieť za Česko aj niečo únii dať a potom to doma obhajovať, tak si s tým nebude páliť prsty. Babiš ako podnikateľ chápe hodnotu vnútorného trhu. Ale nemyslím si, že rozumie, že ak sa jadro EÚ bude tvoriť v rámci eurozóny, bude si formovať aj vlastné obchodné pravidlá. Vyzerá to tak, že to dobre pochopil slovenský premiér Robert Fico. Teda, že stáť mimo ďalšej integrácie môže znamenať aj obchodné bariéry.

Vyzerá to tak, že nová vláda to nebude schopná vnímať. A potom sa zrazu budeme diviť, že sme mimo. Použil by som známy príklad varenia žaby. Teda pomalú postupnú integráciu, pomalé obmedzovanie prístupu na nový vnútorný trh. Ale keď to raz pochopíme, môže byť neskoro.

Pri úspechu populistov ako Okamura sa často spomína, že je potrebné chápať jeho voličov. A hovorí sa o rakúskom príklade ľudovca Sebastiana Kurza. Mohlo by to fungovať?

Áno, ale nezabúdajte, že Kurz je proeurópsky. Nehovorí o zrušení eura a podobne. Kurzove myšlienky sú v Česku nuda.

Kde sa môže Česko zaradiť s premiérom Babišom v rámci visegrádskej štvorky?

Viac k nacionalizmu typu Poľska. Čerpať výhody z EU, ale byť zaťatý, keď sa mi niečo nepáči.

Nebude smerovať Babiš k väčšiemu pragmatizmu, ako sa niekedy označuje postoj slovenskej vlády smerom k EÚ, hoci je krajina vo V4?

Premiér Fico to robí dokonale v tom, že hovorí o dôležitosti únie. Tvrdí, že V4 môže byť dobrý nástroj na niektoré veci, ale zmyslom Slovenska je byť v EÚ. Myslím si, že Babiš to takto nikdy nepovie.

Rozhovor vedl Andrej Matišák, Pravda. Původní text je zde.

Share